Na druhý deň v škole Druhý deň začal matikou. Simona bola dnes divná. Stále len nad niečím rozmýšľala. Zatiaľ čo si baby posielali veselé lístočky ona neprejavovala žiadne známky života. Mala ustarostený pohľad. Keď sa jej Veva spýtala čo jej je tak povedala že nič a nemá sa do nej starať. Normálne by sa bola urazila ale momentálne si o ňu robila starosti. Cez veľkú prestávku si ich ani nevšimla. Len stála a dumala. „Počúvaj, dnes je Sima nejaká divná.“ povedala Janka „Gratulujeme k skorému pochopeniu! Takáto je už celý deň.“ odvetila Veva. „A čo tak zistiť o čom rozmýšľa?“ „No vidíš, aspoň jeden dobrý nápad za tento deň!“ „ Čo robíš s mobilom?“ „ Počkaj.... Vytáčam Simonu......“ „A to ako načo?“ „Dočkaj času! Poď skryjeme sa pred Simonou. Vidíš ju?“ „Áno a prečo?“ „Pozeraj a počúvaj, volám jej!“ Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕn....... Simona s nadšení zdvihla telefón a ozvala sa „Ahoj Peťo!“ A Veronika sa ozve stiahnutým hlasom „Ahoj, tu je pizzeria Dobrú chuť! Chceme vám pripomenúť že teraz máme neuveriteľné zľavy príďte!“ „Možno inokedy, dovi!“ odpovedala znechutene a ešte väčšmi sa zamračila ako doteraz (a to je čo povedať!). „Ja som jej chcela pomôcť a nie ju naštvať!“ protestovala Janka. „Veď si chcela vedieť čo jej je.“ „No! A zistili sme?!?“ „Pravdaže, keď zdvihla povedala Ahoj Peťo.“ „A?“ „A to sme zistili že sa trápi kvôli chalanovi menom Peťo.“ „Ahaaaa...A ty odkiaľ chodíš na takéto nápady, čo?“ „Dlhoročné skúsenosti. Ale o tom potom. Teraz musíme zistiť viac o tom Peťovi.“ „A to chceš ako urobiť ako?“ „Však počkaj.“ odvetila a pomädlila si ruky.